Povzbudenie v manželstve

Čo je láska?

" Čo je to láska?", spýtal sa študent učiteľa. Učiteľ odpovedal: " Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, choď na pole s obilím, vyber si pre teba najkrajší a najväčší klások pšenice a vráť sa späť. Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba jeden krát, nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok."
Študent išiel na pole, prešiel prvý rad, uvidel krásny veľký klások, ale povedal si: " Pôjdem ďalej, možno nájdem ešte krajší."
Išiel ďalej, uvidel ďalší krásny klások a opäť si povedal: "Ďalej možno nájdem ešte krajší a lepší."
Keď prešiel viac než polovicu poľa, začal si uvedomovať, že klásky obilia nie sú také veľké, ako boli tamtie, ktoré videl na začiatku.Uvedomil si, že premárnil šancu si ich vziať a veľmi to ľutoval.Keď prešiel celé pole, vrátil sa za učiteľom s prázdnymi rukami.
Učiteľ mu povedal: " Toto je láska. Človek stále hľadá niečo lepšie, a až keď je neskoro, zistí, že to čo hľadal je nenávratne preč."
" A čo je potom manželstvo?", spýtal sa študent.Učiteľ odpovedal: " Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, choď znova na pole s obilím, vyber si pre teba najväčší a najkrajší klások a vráť sa späť.Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba jeden krát a nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok.
Študent išiel na pole s obilím, ale tentokrát sa rozhodol, že si bude dávať pozor, aby nezopakoval predchádzajúcu chybu.
Keď prišiel do stredu poľa, vzal si jeden primeraný klások pšenice, a s pocitom uspokojenia sa vrátil za učiteľom.
Učiteľ mu povedal: " Tentokrát si priniesol to, čo som chcel. Moja odpoveď na tvoju otázku znie:

" Manželstvo je, keď v tom čo si vyberieš vidíš len to najkrajšie, a zároveň veríš, že je to to najlepšie čo si v živote získal." 

Bruno Ferero

Manželka alebo milenka?

Muž mal ženu aj milenku a nevedel, koho si vybrať. Rozhodol sa preto ísť za múdrym mužom, ktorý by mu pomohol vyriešiť tento problém. 

Spýtal sa ho, či by mal byť so svojou ženou, alebo s milenkou. Múdry muž sa na neho pozrel a vzal do rúk dva kvety - ružu a kaktus a spýtal sa: "Čo by si robil, keby som ti povedal, aby si si vybral jeden z týchto kvetov?" 

Muž sa na neho pozrel a povedal: "Samozrejme, že by som si vybral ružu". 

Múdry muž sa usmial a povedal: " práve si dokázal, aký si slepý a preto si nezaslúžiš ani ružu, ani kaktus. Niektorí muži uchvátení krásou, ktorá akurát žiari sa pomýlia, lebo ruža je krásna, ale skoro zvädne.

Na druhej strane kaktus, ktorý nie je až tak pekný, zostáva rovnaký bez ohľadu na klímu; tmavozelený s mnohými tŕňmi, ale keď rozkvitne, da Vám krásnu kvetinku. 

Tvoja žena pozná všetky tvoje slabosti, chyby a miluje ťa takého, aký si. Milenka ťa nechce celého, ale len tú dobrú časť - úsmevy, víťazstvá, tvoju radosť, či pohladenie. 

Tvoja žena miluje tvoje slzy a aj tvoje porážky: stojí pri tebe v dobrom a v zlom. Keď príde jej čas, milenka odíde a bude hľadať inde, zatiaľ čo tvoja žena bude stáť pri tebe. 

Nerozhoduj sa vtedy, keď sa zdá byť všetko v poriadku. Teraz je už pre Teba neskoro. Pohŕdal si kaktusom, aby si získal ružu. Nezaslúžiš si ani jedno. Len vedz, že príde čas, keď si uvedomíš svoju chybu, ale bude neskoro. Hlúpy je ten, kto pre pár šutrov nedovidí na svoj diamant".

Oteckovo desatoro

1. Prvou povinnosťou otca voči deťom je milovať ich matku. Rodina je systém udržiavaný láskou skutočnou a účinnou. Problémy rodinného života nemožno bez lásky dlhodobo znášať. Nemôžeme byť "rodičmi z povinnosti". Výchova je vždy záležitosťou celej rodiny. Otec môže matku chrániť tým, že ju zastúpi, umožní jej odpočívať a mať čas pre seba.

2. Otec musí byť predovšetkým prítomný. Jeho prítomnosť musí hovoriť: "Vy ste prvým záujmom môjho života." Nejde o čas, ale o efektívnu komunikáciu. Byť prítomný znamená pre otca hovoriť s deťmi, rozoberať s nimi prácu a problémy, čo najviac ich vtiahnuť do svojho života a vnímať veľké i drobné signály, ktoré deti neustále vysielajú.

3. Otec je vzorom, nech chce, či nechce. Postava otca má nesmierny význam ako príklad správania a podnet k chovaniu podľa správnych pravidiel. Otec je vzorom čestnosti, spoľahlivosti a zhovievavosti. Aj keď to deti neprejavujú, či dokonca popierajú, veľmi pozorne sledujú čo, ako a prečo to robí.

4. Otec dáva istotu. Otec je ochranca. Všetci v rodine to od neho očakávajú. Otec ochraňuje aj tým, že určuje pravidlá a medze priestoru i času, že niekedy povie "nie". To je najlepší spôsob, ako povedať "Mne na tebe záleží".

5. Otec povzbudzuje a vlieva silu. Otec svoju lásku prejavuje úctou, počúvaním a prijatím. Skutočnú nehu prejavuje ten, kto hovorí: "Nech sa stane čokoľvek, som tu pre teba!" Vďaka tomu sa v deťoch rodí životne dôležitý postoj - sebadôvera.

6. Otec spomína a rozpráva. Otcovstvo je ostrovom, ktorý prijíma "denných stroskotancov". Znamená to urobiť z niektorého momentu dňa - napríklad večer - stretnutie celej rodiny, kde sa môžu pekne rozprávať. Dobrý otec dokáže vytvoriť kúzlo spomienok prostredníctvom drobných láskavých rituálov.

7. Otec učí deti riešiť problémy. Otec je najlepším pasom do sveta "vonku". Silno ovplyvňuje schopnosť zvládať realitu, samostatný postoj voči svetu, v ktorom žijeme. Tým prispieva k vnútornému usporiadaniu osobnosti dieťaťa. Otec poskytuje mapu pre cestu životom.

8. Otec odpúšťa. Otcovo odpustenie je najväčšou, najočakávanejšiou a najviac pociťovanou skutočnosťou zo strany dieťaťa.

9. Otec je otcom, aj keď žije ďaleko. Každé dieťa má právo mať "svojho" otca. Ak otec dieťa zanedbáva, zabúda naň alebo ho opustí, spôsobí mu zranenie, ktoré sa nikdy nezahojí.

10. Otec je obrazom Boha. Byť otcom je veľké povolanie, nie iba voľba. Ak sa spolu s deťmi modlí matka, je to krásne, ale skoro normálne. Ak sa s deťmi modlí otec zanechá to v nich nezmazateľnú stopu.

Bruno Ferrero

Aké bude tvoje manželstvo?

Položil na zem svoje tašky a podišiel k svojmu mladšiemu synovi, ktorý mohol mať asi 6 rokov. Vrúcne sa objali. Potom otec pozrel do jeho očí a povedal mu: "Strašne si mi chýbal. Som tak rád, že sme konečne spolu!" Chlapček sa usmial a povedal: "Aj ja ocko. Už som sa nevedel dočkať!" Potom sa otočil k svojmu staršiemu synovi. Mal asi 9 rokov. "Óoo, Bože, veď z teba je normálne veľký chlap! Veľmi ťa ľúbim!," povedal držiac v dlani jeho tvár a potom sa láskavo objali. Nakoniec sa otec prihovoril svojej najmenšej pár mesačnej dcérke, ktorú matka držala v náručí: "Ahoj moja princezná!" Jemne ju vzal z manželkiných rúk do náručia a láskal.Po chvíli sa muž pozrel na svoju ženu a povedal: "To najlepšie som si nechal nakoniec." A dal jej krásny vášnivý bozk. Rozžiarení hľadeli na seba. Pripomínali mi novomanželov, avšak počet detí a ich vek tomu nenasvedčoval. Zrazu som započul sám seba ako som mu položil otázku: " Prepáčte, môžem sa vás spýtať, ako dlho ste manželmi?" "Sme spolu 14 rokov a manželmi sme 12." "A ako dlho ste boli preč?" S úsmevom odpovedal: "Celé dva dni!" Zmeravel som, lebo som si myslel, že bol preč minimálne niekoľko týždňov. "Jediné, čo môžem povedať je, že dúfam, že budem mať po toľkých rokoch rovnako šťastné a krásne manželstvo, ako máte vy." Muž sa mi pozrel priamo do očí a povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem: 

  "Dúfať nestačí, priateľu. Musíš sa rozhodnúť!"

Päť viet, ktoré nikdy nemajú chýbať v manželstve

1. "Si vzácny a milovaný." 

Takto sa na nás díva Boh a ak nám dal vedľa nás človeka, ktorý má s nami kráčať ďalej, je to ešte vyššia vzácnosť: a preto si tento dar druhého a jeho blízkosti vyžaduje denné nekonečné potvrdzovanie blízkosti, jedinečnosti, dôležitosti, nenahraditeľnosti…

Nikdy nebude dosť slov "milujem ťa", "neviem bez teba byť", "si úžasná", "túžim po tebe"… A budú o to silnejšie, ak si toto poznanie a vedomie budeme v sebe vedome upevňovať a uvedomovať si, že napriek ľudským slabostiam, ktoré môj manžel má, je darom… a má byť milovaný a má o tejto mojej láske a úcte vedieť a počuť.

2. "Som s tebou, som blízko."

Túto vetu ubezpečenia prítomnosti Boh neustále predkladá nám, ľuďom – a toto vedomie sprevádzania, blízkosti je neskutočne potrebné v každom vzťahu. V tom manželskom, pretože kráčame celý život, prekonávame prekážky každý zvlášť aj spolu, vychovávame deti, formujeme sa navzájom, dorastáme k svätosti a máme slúžiť aj iným. Istota, že nie som sám, je niekedy tým najlepším "dopingom" lásky. Nešetrime ním!

3. "Neboj sa!"

Sú veci, z ktorých máme v manželstve prirodzene obavy a strach. Nie sú to hry o gombičky, ide o vzťahy, životy, financie, budúcnosť… A tak sa nám často prinajmenšom sťahuje žalúdok.

Strach však do vzťahu, kde má prvé miesto láska, nepatrí – a nemá tam byť aj preto, lebo si máme navzájom dodávať odvahu, povzbudenie a posilnenie do zápasov a situácií, o ktorých netušíme, čo sa z nich vlastne vykľuje. Navyše, toto vzájomné podržanie sa je nekončiaci príbeh dôvery a navracania darovanej lásky.

4. "Počúvam ťa."

Vôbec sa nedá predstaviť, že Boh by nemal k nám, ku každému, sklonené ucho a plnú pozornosť v každom okamihu. Môžeme volať kedykoľvek, v čomkoľvek a môžu to byť z pohľadu Boha aj blbosti. Je pripravený počúvať, lebo jeho láska hovorí: "Si pre mňa dôležitý, záleží mi na tebe, chcem ťa poznať a chcem ti rozumieť."

Presne tento istý postoj počúvajúcej lásky, plnej pozornosti a vnímavosti naplno (čiže nielen "akože počúvanie", ale plné vnímanie a porozumenie slov), je potrebný v manželstve, aby upevňoval jednotu a vzájomnú dôveru. Ak je Boh pripravený kedykoľvek, čo nám bráni, aby sme postavili svojho manžela na schodík dôležitosti hneď za Pánom lásky a odložili všetky veci, ktoré nás zaneprázdňujú – s tým, že otvoríme svoje ucho a srdce tomu, kto nás potrebuje?

5. "Poď, vstaň…!"

Zázrak odpustenia a zmierenia je najsilnejším prejavom lásky, ktorá stále dáva šancu. Každý z nás ju dostáva od Boha denne v tisíckach okamihov. Vedomí si vlastnej krehkosti máme mať milosrdenstvo aj voči tomu druhému a darovať mu odpustenie: slovom, objatím a prijatím.

Ani jednou z týchto viet Boh v komunikácii s nami nešetrí – a jeho vzťah k nám je dokonalý. Ak máme približovať naše manželstvo k jeho obrazu, prestaňme žgrlošiť slovami lásky.

          Zdroj: Päť viet, ktoré nikdy nemajú chýbať v manželstve - Slovo+ (slovoplus.sk)

"Môj manžel ma rozosmial. Utrel mi slzy. Pevne ma objal. Sledoval, ako som uspela. Videl ma zlyhať. Držal ma pri sile. Môj manžel je prísľubom, že budem mať navždy priateľa.."

Manželstvo bolo Bohom ustanovené ako požehnanie pre ľudské pokolenie. Istý múdry muž v Písmach pri vymenovaní, ktoré požehnania sú najdôležitejšie, zahrnul aj "manželku a manžela, ktorí žijú v harmónii" (Sir 25,1).

Nikdy by som neveril, že ma tak ľúbiš! 

Nech už bol dôvod akýkoľvek, manželke vždy opakoval: "Ty sa v tom nevyznáš!" Skutočne vyštudovala len päť tried základnej školy, nezaujímala sa o politiku, nečítala noviny. Starala sa len o deti, dom, pranie, kuchyňu, kurence na dvore a o prácu v továrni na obuv.

Keď sa v rodine začala nejaká debata, manžel z princípu odmietal akýkoľvek rozumný dialóg a plný predsudkov uzavrel: "Ty sa v tom nevyznáš!"

Keď sa manželka snažila zapojiť ho do riešenia nejakej vážnej záležitosti, aby posúdil vhodnosť nejakej kúpy, alebo výber miesta dovolenky, alebo štúdijné výsledky detí, alebo rodinný rozpočet... mal pre ňu vždy tú istú odpoveď - jednoznačnú, suchú, definitívnu: "Ty sa v tom nevyznáš!"

Keď raz večer televízia vysielala zápas národného tímu, zrazu vypadol elektrický prúd.

Manžel začal hundrať a so zvyčajnou domýšľavou istotou sa pobral do tmavej pivnice, aby skontroloval a vymenil poistky.

"Zapáľ si sviečku", radila mu manželka. Ako obyčajne je odvrkol: "Ty sa v tom nevyznáš! Zvládnem to aj poslepiačky!" V ten večer však niečo zjavne nezafungovalo, pretože chudák muž sa pošmykol na schode, zareval ako divý tur, strepal sa na dno pivnice a skončil celý zakrvavený a dolámaný.

Bolo to s ním vážne, ale lekárom v nemocnici sa po dlhých dňoch intenzívnej starostlivosti podarilo zachrániť tomu úbožiakovi život.

Keď sa napokon neborák po štyroch dňoch znovu prebral, uvidel pri svojej posteli manželku. So zaslzenými očami sa k nemu ustarostene skláňala plná lásky. Úbohá žena ho neopustila ani na chvíľu - vo dne , v noci, vždy nablízku, pozorná a pohrúžená do modlitby.

Po dvoch týždňoch v nemocnici sa mužovi konečne podarilo zašepkať prvé slová. V očiach sa mu zablysli dve velikánske slzy a zahanbene zašepkal: "Som ja ale somár. Nikdy by som neveril, že ma tak ľúbiš!"

A ona so svojím zvyčajným úsmevom, láskavým a žiarivým, mu polohlasne zašepkala do ucha: "Ty sa v tom nevyznáš!". 

Modlitba za manželstvo

Na povzbudenie :

Ani jedno manželstvo nie je bezproblémové. V každom manželstve manželia prekonávajú rôzne ťažkosti. Ako sa hovorí, že zlato sa skúša v ohni, tak aj manželstvo tieto ťažkosti dokonale preveria a keď sa dobre zvládnu, aj upevnia.

Skutočná láska

O opravdivej láske nám hovorí nasledovný príbeh: Profesorova dcéra Tatiana sa raz vyjadrila: "Zatancujem si s tým na plese, kto mi prinesie červenú ružu." Ruže totiž veľmi milovala. Mladý študent bol nešťastný a zaplakal: "Ach, na takých maličkostiach závisí šťastie!" Na blízkom dube to počul slávik a povedal si: "Konečne muž, ktorý chce opravdivo milovať. Noc čo noc o ňom spievam a ešte som takého nestretol." "Zajtra usporiada princ ples," šepkal si mladý študent, "a príde tam i moja milovaná. Keď jej prinesiem ružu, bude so mnou tancovať až do svitania. Budem ju držať v náručí a ona mi skloní hlavu na rameno a jej ruka sa schúli do mojej," pomyslel si, "ale, veď na okolí nikde červenej ruže niet, a tak si ma vôbec nevšimne a mne z toho pukne srdce." "Vskutku, opravdivá láska! O čom ja spievam, tým on trpí; čo mne pôsobí radosť, jemu pôsobí bolesť. Tá láska je niečo úžasné! Je vzácnejšia ako smaragdy a drahocennejšie ako skvostné perly. Nedostaneš ju na tržnici a nedá sa vyvážiť zlatom," hovorí si slávik. Študent si zaboril tvár do dlaní a žalostne plakal. Slávik dobre rozumel tajomstvu študentovho žiaľu, sedel na dube a mlčky premýšľal o mystériu lásky. Náhle zatrepal krídlami a vyletel do vzduchu hľadať krík s červenou ružou. Krík našiel a prosil ho: "Daj mi červenú ružu a ja ti zaspievam svoju najmilšiu pesničku." "Rád by som ti dal, ale ja mám biele, biele ako morská pena a belšie ako sneh na horách," odpovedal. "Ale zaleť k môjmu bratovi ku slnečným hodinám." A tak letel a prosil: "Ja mám žlté, ale zaleť k môjmu bratovi ku študentovmu oknu." A ten odpovedá: "Mám červenú ružu, ale zima mi zmrazila cievy, búrka mi zlámala vetvy, takže tohto roku nezakvitnem." "A vari nie je žiadna možnosť?" "Je, ale je taká hrozná, že nemám odvahu ti ju prezradiť." "Len ju prezraď, ja sa nebojím." "Musíš ju sám vytvoriť za mesačnej noci z hudby, a zafarbiť ju krvou vlastného srdca. Celú noc musíš spievať a tŕň ti musí preniknúť až do srdca a tvoja krv musí prúdiť do mojich ciev." "Smrť je vysoká cena za jednu ružu," zašepkal si slávik. "Život je každému veľmi drahý. Ako je príjemne sedieť v zelenom hájiku a pozorovať slnko, cítiť ľúbeznú vôňu kvitnúcich kvetín na kopcoch, pozorovať trblietajúci sa mesiac, ale láska je viac než život, a čo je vtáčie srdce so srdcom človeka?" Slávik odletel, a všetko to vyrozprával študentovi, ale študent mu to vôbec nerozumel. Rozumel to iba dub a zosmutnel, lebo slávika mal veľmi rád. A keď na oblohe zasvietil mesiac, priletel slávik a napichol svoju hruď na tŕň. Spieval horlivo celú noc, až sa mesiac sklonil nižšie, aby lepšie počul. A tŕň mu vnikal hlbšie a hlbšie, a bolesť bola väčšia a neznesiteľnejšia. Najskôr spieval o zrodení lásky v srdci mladých. Potom o zrode vášne. A ruža rástla do krásy. "Pritisni sa ešte viac, slávičku," volal krík, "lebo príde deň, a ruža nebude hotová." A prit1ačil sa slávik na tŕň a tŕň sa dotkal jeho srdca a telom mu prešiel divý záchvev bolesti. Krutá to bola bolesť a búrlivejšie znela aj pieseň o láske zocelenej smrťou, o láske, ktorá neumiera ani v hrobe. Slávik však spieval čoraz tichšie, a pieseň slabla. Počul to i mesiac a zabudol na úsvit a omeškal sa na oblohe. "Pozri sa, slávičku, ruža je hotová!" Ale to už slávik nepočul. Ležal mŕtvy vo vysokej tráve s tŕňom v srdci. Ráno študent otvoril okno a vykríkol: "Toľké šťastie! Takú krásnu ružu som ešte nevide1!" Poobede vzal ružu a utekal ku profesorovej dcére. Tatiana sedela pred domom na terase, pri nohách jej ležal psíček. "Hovorili ste, že by ste si so mnou zatancovala, keď vám prinesiem červenú ružu. Tu máte tú najčervenšiu ružu na svete. Pripnite si ju večer ku srdcu, a ona vám povie, až spolu budeme tancovať, ako vás milujem." Tatiana sa zamračila. "Nehodí sa mi žiar k šatám," odpovedala. "A tiež synovec komorníka mi poslal náhrdelník s pravých šperkov a šperky, ako je všetkým známe, majú omnoho väčšiu cenu ako nejaká vaša kytica." "Vy ste nevďačná!" povedal nahnevane študent a odhodil ružu na ulicu. "A kto vôbec ste? Obyčajný študent," a zdvihla sa zo stoličky a odišla do domu. "To je ale hlúposť tá láska!" hovoril si študent, keď išiel odtiaľ. "Nie je mi ani len spolovice tak užitočná ako logika, pretože nič nedokazuje a stále len niečo sľubuje, čo sa neuskutoční, a núti nás veriť tomu, čo nie je pravda. Je jednoducho nepraktická, a pretože v tejto dobe byť praktický znamená všetko, oddám sa zase filozofii a začnem študovať metafyziku." A vrátil sa do svojej izby, vybral velikánsku zaprášenú knihu a pustil sa do štúdia.  

Na dobré manželstvo sú potrební traja: on, ona a Boh. (Fulton J. Sheen)