sv. Alžbeta z Toline: „Kto hlboko pozná, ten vrúcne miluje.“
Aktuality vo farnosti
"Boh nechráni pred utrpením, ale v utrpení; nezachraňuje od smrti, ale v smrti. Neoslobodzuje od kríža, ale v kríži." (Dietrich Bonhoeffer)
Myšlienka Dietricha Bonhoeffera vyjadruje hlboký a provokatívny pohľad na povahu viery a ľudského života. Predstava, že Boh nás nechráni pred utrpením, ale skôr v utrpení, spochybňuje tradičné predstavy zasahujúceho Boha, ktorý je pripravený vyriešiť všetky naše problémy a ochrániť nás pred každým zlom.
Táto perspektíva sa môže zdať pre mnohých krutá a ťažko prijateľná, najmä keď sme ponorení do bolesti a utrpenia. Ak sa však nad tým zamyslíme, môžeme uvidieť svetlo nádeje a hlbšieho pochopenia.
Utrpenie, smrť a kríž sú nevyhnutné skutočnosti v ľudskom živote. Nikto im nemôže úplne uniknúť, bez ohľadu na vieru alebo silu. Bonhoeffer však naznačuje, že Boh je prítomný priamo uprostred týchto skúseností. Neopúšťa nás vo chvíli našej slabosti, ale nás ňou sprevádza.
Možno práve v skúsenosti s utrpením môžeme nájsť hlbšie spojenie s božským. Práve v týchto temných chvíľach môžeme objaviť vnútornú silu, o ktorej sme ani netušili, že ju vlastníme, uvedomiť si našu zraniteľnosť a zároveň odolnosť.
Samotná smrť, ktorej sa často bojíme a ktorej sa snažíme za každú cenu vyhnúť, sa v tejto perspektíve stáva prechodom, nie definitívnym koncom. Práve smrťou môžeme dosiahnuť novú dimenziu existencie, života, ktorý presahuje hranice nášho pozemského chápania. Tak sa kríž, symbol utrpenia a obety, sa stáva znakom nádeje, lebo práve v kríži môžeme nájsť najhlbší zmysel našej ľudskosti a našej viery. Práve v zdieľaní bolesti a sebadarovaní môžeme hmatateľne zažiť Božiu prítomnosť.
V konečnom dôsledku nás Bonhoefferov výrok vyzýva, aby sme prehodnotili význam utrpenia, smrti a kríža v našich životoch. Nie sú to len tragédie, ktorým sa treba vyhnúť, ale sú to aj príležitosti na rast, transformáciu a stretnutie s božským. Boh nás neoslobodzuje od kríža, ale v kríži. A v tomto paradoxe nachádzame nádej, ktorá presahuje všetko ľudské chápanie.
Veľká noc.
čas viery a nádeje.
Vždy, keď si vyberieš nádej...
Aj keď je bolesť väčšia..
Aj keď cesta je dlhšia...
Aj keď ti chýbajú sily...
Aj keď si myslíš, že už je koniec...
Všetko je možné.
Aj znovuzrodenie.
Aj nový začiatok.
Kristova smrť, nebola bodka v príbehu ale iba čiarka a teda aj naša smrť nie je koniec, ale začiatok niečoho nového a krásneho. Christos Voskrese!!!
Prikázané sviatky (2024):
1. januára (pondelok) – Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
6. januára (sobota) – Slávnosť Zjavenia Pána
31. marca (nedeľa) – Veľkonočná nedeľa – Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
9. mája (štvrtok) – Slávnosť Nanebovstúpenia Pána
30. mája (štvrtok) – Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo)
29. júna (sobota) – Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov
15. augusta (štvrtok) – Sviatok Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie
1. novembra (piatok) – Slávnosť všetkých svätých
Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa v tomto roku slávi ako preložený neprikázaný sviatok
25. decembra (streda) – Slávnosť Narodenia Pána
Preložený sviatok (2024):
9. decembra (pondelok) – Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie (v tomto roku sa neslávi ako prikázaný sviatok, nakoľko na 8. decembra /riadny deň sviatku/ pripadá 2. adventná nedeľa). Ako preložený neprikázaný sviatok sa v roku 2024 slávi v pondelok 9. decembra.
Pohyblivé sviatky (2024):
14. februára (streda) – Popolcová streda
31. marca (nedeľa) – Veľkonočná nedeľa – Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
19. mája (nedeľa) – Slávnosť Zoslania Ducha Svätého (Turíce)
9. mája (štvrtok) – Slávnosť Nanebovstúpenia Pána
30. mája (štvrtok) – Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo)
1. decembra (nedeľa) – Prvá adventná nedeľa
