"Vinicou Pánovou je jeho ľud."

Keď už nevieme, čo povedať, vezmime do rúk ruženec

Prečo sa vlastne modliť ruženec?

Prečo stále opakovať tie isté modlitby, keď máme toľko iných možností? Prečo siahať po korálikoch v čase, keď žijeme v uponáhľanom svete, ktorý od nás neustále žiada výkon, odpovede a riešenia?

Možno práve preto.

Lebo človek dneška potrebuje niečo, čo ho zastaví.

Potrebujeme chvíľu, v ktorej nemusíme nič dokazovať. Nemusíme byť silní. Nemusíme mať všetko vyriešené. Nemusíme vedieť, čo bude zajtra.

Stačí prísť pred Boha takí, akí sme.

S našou únavou.
S naším strachom.
S otázkami, na ktoré nepoznáme odpoveď.
S bolesťou, ktorú nikomu nevieme vysvetliť.
S ľuďmi, o ktorých sa bojíme.
Aj s hriechmi, za ktoré sa hanbíme.

A vziať do rúk ruženec.

Ruženec nie je kúzlo. Nie je to spôsob, ako si prinútiť Boha, aby urobil to, čo chceme. Ruženec je cesta, na ktorej sa spolu s Máriou učíme pozerať na svoj život Božími očami.